Pri korunovácii boli kráľovi odovzdávali cenné predmety, symbolizujúce kráľovskú moc, tzv. korunovačné insígnie. V priebehu vekov sa ich počet vykryštalizoval na 5.
Kráľovská koruna
(tzv. svätoštefanská) – najdôležitejší z klenotov. Pôvodne bola súkromným majetkom kráľa (corona regia) a symbolizovala jeho moc. Neskôr sa stala majetkom národa (corona regni) a kráľovská moc sa už neodvodzovala od osoby panovníka, ale práve od koruny. Koruna tak prestala byť iba symbolom, ale stala sa prameňom (napokon dokonca subjektom) kráľovskej moci. Až do roku 1790 bola kráľovská koruna stotožňovaná s korunou kráľa Štefana I., zakladateľa uhorského štátu. Výskum však ukázal, že pochádza z neskoršieho obdobia a že sa skladá z dvoch navzájom odlišných častí. Na jej dolnej časti sa nachádzajú grécke nápisy (tzv. grécka koruna, corona graeca), na hornej časti latinské nápisy (tzv. latinská koruna, corona latina). Koruna je zdobená o. i. morskými perlami, na jej vrchole je upevnený šikmo naklonený zlatý krížik (11).
Korunovačný plášť
– ako jediný skutočne pochádza z obdobia vlády kráľa Štefana I. Je prešitý z kňazského ornátu, ktorý v roku 1031 daroval kráľ Štefan I. s manželkou Gizelou Chrámu Panny Márie v Stoličnom Belehrade.
Kráľovské žezlo
– krištáľová guľa s tromi levmi v zlatej objímke, z ktorej visí desať retiazok so zlatými gombíkmi. Ide o orientálnu prácu z konca 10. storočia. Je pripevnená na drevenú rukoväť pokrytú strieborným pozláteným plechom z prelomu 11. a 12. storočia.
Krajinské jablko
– dal ho zhotoviť pravdepodobne Ľudovít I. Veľký v polovici 14. storočia. Je to pozlátený dutý mosadzný glóbus s dvojitým krížom. Vpredu i vzadu je na ňom umiestnený erb Anjouovcov.
Korunovačný meč
– krátky ozdobný meč, skôr dýka, vyrobený v Benátkach v 16. storočí.
V roku 1608 sa trvalým sídlom insígnií stala Korunná veža Bratislavského hradu (1). Uhorský snem zákonnými článkami č. 4 a č. 16 určil, že koruna má byť privezená do Bratislavy (z Prahy, kam ju odniesol Rudolf II.) a uložená na Bratislavskom hrade. O jej bezpečnosť sa starali dvaja strážcovia koruny (duumviri) volení doživotne snemom spomedzi magnátov, pričom jeden z nich musel byť vždy pri nej (8). Okrem nich opatrovala korunu stála korunná stráž, zložená z rovnakého počtu rakúskych jazdcov a uhorských hajdúchov (pôvodne 60, od roku 1625 až 100 strážcov!). Insígnie spolu s korunou boli uložené na prvom poschodí Korunnej veže v železnej truhle zapečatenej siedmimi pečaťami a uzavretej tromi zámkami. Nad truhlou, v izbe na druhom poschodí s kozubom a pieckou, býval kastelán (veliteľ hradu). Tesne pred korunováciou ich preniesli do sakristie Dómu sv. Martina (1). Koruna bola na hrade uložená s prestávkami počas vojen a povstaní (9) až do roku 1784, keď ju dal kráľ Jozef II. previezť do Viedne.
