Kým Bitka pri Moháči (1526) znamenala pre Uhorsko katastrofu, Bratislava z nej paradoxne profitovala. Vzápätí sa do nej presunuli štátne úrady, čím sa fakticky stala hlavným mestom krajiny. Vzniknutý stav právne fixoval uhorský snem, ktorý zákonným článkom č. 49/1536 ustanovil Bratislavu hlavným mestom Uhorska i de iure. Na trón nastúpil sused z Rakúska – Ferdinand I. Habsburský, ktorý sa dal v roku 1527 korunovať v tradičnom korunovačnom meste uhorských kráľov – Stoličnom Belehrade. Po tom, ako ho v roku 1543 dobyli Turci, to už nebolo možné. Tak sa Bratislava stala iba druhým korunovačným mestom uhorských kráľov. Do roku 1830 v nej korunovali 11 uhorských kráľov a 7 uhorských kráľovien (3).
Korunovačný snem
Korunovácie sa vždy konali v rámci tzv. korunovačného snemu – zasadania uhorského snemu spojeného s korunováciou. Do Bratislavy ho písomne zvolával panovník. Najvýznamnejším aktom snemu bola voľba kráľa, neskôr súhlas s korunováciou (11). Snemujúci na ňom prerokovali program korunovačných slávností, znenie inauguračného diplomu (4) a korunovačný ceremoniál, ktorý pozostával z troch hlavných častí.
Korunovačný ceremoniál
1. Inauguračný diplom (diplom inaugurale), obsahujúci znenie korunovačnej prísahy (4), ktorý kráľ vydal ešte pred cirkevným obradom (4). Zaviazal sa ním zachovávať uhorské zákony a chrániť krajinu. Rozsah diplomu sa menil, korunováciou Karola III. (1712) sa ustálil na 5 článkoch. Obsah listiny a datovaný text prísahy sa po každej korunovácii implementoval do zákona.
2. Cirkevný obrad – samotná korunovácia, ktorá sa konala v Dóme sv. Martina (1) podľa osobitného rítu schváleného Tridentským koncilom. Pred hlavným oltárom boli dva tróny (pre starého i nového kráľa). Kráľa k oltáru priviedli dvaja biskupi. Kaločský či egerský biskup požiadal prímasa o vykonanie korunovácie. Po príhovore prímasa zložil kráľ prísahu vernosti rímskokatolíckej cirkvi. Nato ho prímas pomazal olejom katechumenov. Potom sa začala omša: po prečítaní lekcie kráľ tri razy urobil korunovačným mečom (8) znamenie kríža, potom si ho opásal. Palatín sa trikrát spýtal prítomných, či chcú aby bol prítomný korunovaný za kráľa. Tí odpovedali: „Žiadame, chceme, vivat!“ Potom si kráľ opásaný korunovačným mečom obliekol korunovačný plášť (7), pokľakol na najvyšší schod oltára a prímas s palatínom mu spoločne nasadili na hlavu kráľovskú korunu (7). Potom mu do pravej ruky podali kráľovské žezlo (7) a do ľavej ruky krajinské jablko (8). Nasledovala intronizácia (zasadnutie na trón) a hold poddaných. Najprv kráľa pozdravil prímas, po ňom palatín trikrát zvolal „Vivat rex!“, čo prítomní zakaždým zopakovali. Kráľ na záver omše vykonal oferu, keď na oltár položil zlatú mincu. Potom kráľ severným portálom vyšiel na Kapitulskú ulicu na cestu mestom (6), aby vykonal