Pasovanie rytierov zlatej ostrohy vo Františkánskom kostole
Tento zvyk zaviedol ešte kráľ Karol Róbert z Anjou v 14. storočí. Pôvodne išlo o príslušníkov vyššej šľachty, ktorí sa vyznamenali v boji proti Turkom, neskôr mohli titul získať aj nižší šľachtici. Vyznamenaní mali právo nosiť zlaté ostrohy a pozlátenú šabľu (resp. dýku) a smeli si dať pozlátiť aj postroj svojho koňa. Počet pasovaných počas jednej korunovácie nebol pevne stanovený. Počas prvej bratislavskej korunovácie (1563) sa do kostola natlačilo toľko uchádzačov, že bolo nutné pasovanie prerušiť. Odvtedy preto navrhoval kandidátov kráľovi palatín vždy vopred a počas obradu ich mená vyvolával striedavo s najvyšším sudcom.
Korunovačná prísaha
Na Námestí SNP pred Kostolom milosrdných bratov bolo pripravené pódium, potiahnuté súknom, na ktorom kráľ zložil korunovačnú prísahu. Jej text, ktorý sa obyčajne zhodoval s inauguračným diplomom (3), mu prečítal prímas. Po jej doznení palatín trikrát za sebou zvolal „vivat Rex!“, čo prítomní zakaždým zopakovali.
Ťatie mečom na Korunovačnom pahorku
Na pahorok vyšiel kráľ cvalom na koni, zastal a korunovačným mečom (6) zaťal na všetky svetové strany na znamenie, že bude chrániť krajinu pred ktorýmkoľvek nepriateľom. Úkon vykonali všetci králi bez rozdielu, teda aj 9-ročný Jozef I., 15-ročný Leopold I. (7), či Mária Terézia.