Narodenie
9. júl 1578, Graz
Úmrtie
15. február 1637, Viedeň
Uhorský kráľ
1619 – 37
Korunovácia v Bratislave
1. júl 1618
Manželka
sesternica Mária Anna Wittelsbachová (1600 – 16), Eleonóra Gonzagová (1622 – 55).
Nástupca
syn Ferdinand III. (korunovaný 8. decembra 1625 v Šoproni)

Štýl vlády:

Náboženstvo

Silná rekatolizačná politika, horlivý katolicizmus mu vštepila matka, neskôr bol v dôsledku svojej nerozhodnej povahy pod vplyvom jezuitských spovedníkov. V Česku po bitke pri Bielej hore vyhlásil katolícke náboženstvo za jediné v krajine, v Uhorsku nebol vojensky úspešný, formálne potvrdil náboženskú slobodu stavov, zameral sa na postupnú rekatolizáciu prostredníctvom pôsobenia jezuitov. Svojou náboženskou politikou upevnil habsburgovský absolutizmus a svoju koncepciu centralizovanej monarchie.

Reformy

V roku 1635 zriadil s jeho podporou ostrihomský aricibiskup Peter Pázmaň Trnavskú univerzitu.

Vojenské konflikty

V roku 1620 porazil české vojská v bitke na Bielej hore a potlačil tamojšie stavovské povstanie. V Česku nastolil absolutistický režim, obmedzil českú autonómiu, vydal dokument Obnovené zriadenie zemské, ktorý potvrdzoval dedičné právo Habsburgovcov na český trón.

V roku 1622 ukončil Betlenovo povstanie v Uhorsku Mikulovským mierom, ktorým potvrdil staršie výsady uhorských stavov.

V rokoch 1625 – 29 úspešne bojoval v tridsaťročnej vojne proti dánskemu kráľovi Kristiánovi IV. a po uzavretí Lübeckého mieru získal kontrolu nad celým Nemeckom. Boje však postihli aj územie Uhorska, v dôsledku čoho 1631 vypuklo Časárovo povstanie, ktoré bolo 1632 kruto potlačené.