Štýl vlády:
Náboženstvo
Presadzoval tvrdú, často násilnú rekatolizáciu, počas jeho vlády v Uhorsku odňali protestantom kostoly, v rokoch 1673 – 75 zasadal v Bratislave súd, ktorý odsúdil na trest odňatia slobody či galeje desiatky protestantských kňazov. Jeho dogmatická náboženská politika viedla k viacerým povstaniam. Výsledkom Thökölyho povstania bol šopronský snem (1681), na ktorom privolil k viacerým ústupkom (evanjelikom bolo povolené stavať si drevené, tzv. artikulárne kostoly, z ktorých sú niektoré zachované dodnes).
Vojnové konflikty
Viedol protiturecké vojny, po počiatočných neúspechoch (Vasvársky mier 1664) sa za jeho vlády Osmanov podarilo vytlačiť z Uhorska (1683 bitka pri Viedni, 1699 Karlovský mier), v roku 1686 oslobodil bývalého uhorské hlavné mesto Budín.
Na území monarchie čelil viacerým povstaniam (Vesselényiho, Pikovo, Thökölyho, Rákociho), ktoré väčšinou kruto potlačil (napr. prešovské jatky 1687, keď dal tribunál generála Caraffu popraviť 24 protestantských šľachticov a mešťanov).
Takmer počas celej vlády so striedavými úspechmi súperil s Francúzskom o získanie vplyvu v západnej Európe (vojny 1673 – 78, 1688 – 97 a začiatok vojny o španielske dedičstvo)
Reformy
Vďaka svojím vojenským úspechom v roku 1687 dosiahol na bratislavskom sneme uznanie Habsburgovcov za dedičných kráľov Uhorska (dovtedy boli králi formálne volení uhorským snemom)
Na zvýšenie bojaschopnosti krajiny zavádzal nové dane, pokúsil sa zdaniť aj šľachtu a duchovenstvo (čo vyústilo do povstania Františka Rákociho), každej uhorskej stolici uložil povinnosť vydržiavať vojsko na svojom území
Zaujímavosti
- pôvodne bola pre neho určená kariéra duchovného, preto bol vychovávaný jezuitmi, po náhlej smrti svojho staršieho brata Ferdinanda IV. však bol už ako 15-ročný korunovaný za kráľa a ako 17-ročný nastúpil na uhorský trón
- bol jedným z najcnostnejších ľudí svojej doby. Cudzí agenti sa dlhé roky pokúšali získať nejaký kompromitujúci materiál z jeho súkromného života, no napokon konštatovali, že niet od neho mravnejšieho človeka.
- bol jazykovo nadaný, ovládal nemčinu, latinčinu, španielčinu, francúzštinu a taliančinu,
- štedro podporoval umenie a vedu, zakladanie univerzít, na jeho počesť pomenovali Nemeckú akadémiu vied Leopoldina, ktorej sa stal aj čestným predsedom.