Mária Terézia

Štýl vlády

Náboženstvo

• katolícke náboženstvo pokladala za ideologický základ monarchie, nesúhlasila s úsilím svojho syna Jozefa o náboženskú toleranciu, napriek tomu sa kriticky stavala k niektorým aspektom pôsobenia katolíckej cirkvi, zakázala procesy s čarodejnicami, zdanila cirkevné majetky, zrušila právo kláštorov na poskytovanie azylu. V Uhorsku tolerovala protestantizmus (uhorské stavy jej výrazne pomohli udržať si trón vo vojne o rakúske dedičstvo), počas jej vlády boli drevené artikulárne kostoly nahrádzané kamennými (napr. Veľký a Malý evanjelický kostol na Panenskej ulici).

Reformy

• autorka mnohých reforiem v oblasti armády, hospodárstva, školstva či zdravotníctva, ktorými monarchia vyrovnala deficit oproti vyspelým západoeurópskym štátom. Medzi najvýznamnejšie patria:
• Tereziánsky kataster (1748) – súpis vlastníkov pôdy, na základe ktorého sa vyrubovali dane. Pôda bola rozdelená na dominikál (panská) a rustikál (poddanská, ktorú si poddaní prenajímali)
• Tereziánsky urbár (1767) – upravujúci vzťahy medzi zemepánmi a poddanými
• nový trestný poriadok Constitutio Criminalis Theresiana (1768), ktorý napr. zakázal mučenie a procesy proti čarodejniciam
• mandát Generale normativum de re sanitatis (1770), ktorým sa komplexne riešila otázka zdravotníctva
• študijná osnova Ratio educationis (1777), ktorou sa reformovalo školstvo a položili základy všeobecnej gramotnosti obyvateľstva

Vojnové konflikty

• vojna o rakúske dedičstvo (1740 – 48), v ktorej síce stratila územia v Taliansku (v prospech Španielska) a Sliezsku (v prospech Pruska), ale obhájila svoj nárok na uhorský (tiež na rakúsky a český) trón a jej manžel František I. bol uznaný za cisára Rímsko-nemeckej ríše.
• sedemročná vojna (1756 – 63) – neúspešný pokus získať od Pruska naspäť Sliezsko

Zaujímavosti

• po neúspešnej sedemročnej vojne odmietla vojnu ako spôsob presadzovania nárokov monarchie, vyhlásila ju za ohyzdné protiľudské remeslo a územné nároky monarchie zabezpečovala predovšetkým sobášnou politikou (mala 16 detí).